Posted on Vložiť komentár

Báseň ako pomocník pri strate

Medzi aktivity, ktoré mi pomáhali pri zvládaní toho najväčšieho, prvotného smútku patrí určite písanie básní. Pomáhali mi ventilovať von všetky pocity a emócie, ktoré som po strate priateľa prežívala a nevedela si dať s nimi rady. Keď som už nevedela čo robiť z toľkej vnútornej bolesti, chytila som pero a papier a nechala som sa unášať mojimi najhlbšími myšlienkami.
Rozhodla som sa ich zverejniť na tomto blogu, lebo myslím, že nejeden smútiaci sa dokáže s nimi stotožniť. Nie sú profesionálne, ale sú úprimné.

MILUJEM ŤA

Chcem zomrieť,
chcem aj žiť.
Dva protipóly
čo ťažko si predstaviť.

Snáď ma niekto chápe.
Viem, že žiť je krásne.
Ale keď ti láska odíde…
Chceš ísť za ňou,
nech je hocikde!

Aj do záhrobia?
Áno, aj tam.
Lebo smrť, tá nezničí
čo v srdci mám.

Najradšej však by som
tu ho chcela mať.
Objať ho a povedať,
milujem ťa, tato náš.

Už nám nikam neodíď.
S nami zostaň,
uvidíš
jak nám bude sveta žiť.

Márne predstavy, ja viem.
Je to len môj vymyslený sen
o tom, ako by mal
vyzerať ten najlepší deň…

Miesto toho realita na mňa čaká
a láska…tá má dávno zavreté vráta
Chcem nech si ten jediný
čo v mojom srdci mal- miesto hrdiny.

Však nebude to trvať večne.
jedného dňa…
zostane len fotka po tej smutnej slečne.

Skôr či neskôr aj ja zomriem,
pôjdem za tebou a konečne ti poviem:
„Milujem ťa, v akejkoľvek z tvojich foriem.“

SPOMIENKY

Spomienky s Tebou mám,
navždy si ich uchovám.
Kto hovorí, že je koniec…
Klame.
Lebo pokým mám spomienky,
sme spolu stále.

„Len zavri oči,
uvoľni svoje telo.
Spomeň si na naše krásne dni
a už je to !

Môžeme byť spolu
každý jeden deň.
Never tomu,
že to je len sen !“

MAMA

Keď plačeš a smutná si
že osud lásku vzal,
keď skúšaš ďalej ísť,
no cítiš iba žiaľ…

Keď v noci ideš spať
a nik, kto by ťa zohrial,
keď ráno treba vstať,
no dôvod prečo vietor odvial…

Keď si medzi ľuďmi
zlomená a prázdna,
aj keď sú moc vľúdni,
tvoja tvár je vážna…

Keď kráčaš chodníkom
a zrazu niečo zbadáš,
keď myslíš, že je to on,
lebo ho ešte stále hľadáš…

Keď spomienky blednú,
no ty ich chceš navždy,
keď nádeje padnú
a ty kľačíš sama v daždi…

Chcela by si koniec.
Chcela by si zomrieť.
Chcela by si, ale…

Keď vidíš tie očká
a po tatovi úsmev,
keď ťa váš anjelik bozká
a objíme ťa vrúcne…

Keď ti povie „ľúbim ťa“
a na teba sa hodí,
z tvojho vnútra zmizne tma,
láska sa tam zrodí…

Keď myšlienky blúdne máš
a začuješ to jemné „mama“
Vtedy vieš, že vášmu dietku všetko dáš,
aj keď si naň zostala sama…

ČAS

Tobiasko sedká
spomínaš
keď ešte len
ležkal

nehybný ako stĺp
teraz
najradšej by
bežkal

trbliecu sa
jeho oči
nevidíš ich
to ma bolí…

nezasmeješ
sa už s nami
spomínam si
na tie stavy

iba smiech
a skvelý čas
tie chvíle
sú navždy v nás

dúfam že tam
kde si teraz
je len láska
žiadny hnev

dúfam že rád
počkáš na nás
dáme párty
to mi ver


ZNAMENIE

V zemi leží tvoje telo
Plačeme a nosíme mu kvety
Kúsok za ním neďaleko
Pochované sú celkom malé
Malučičké deti

Toľká škoda, bolesť v duši
Nebol vám dopriaty život
A to nás trápi,
To nás dusí …

Nevieme však, že v tej chvíli
Nie ste v hroboch, nie ste v zemi
Vaše tela zomreté sú
No vy zostali ste celkom bdelí!

Z inej sféry, dimenzie
Letia od vás letmé bozky
Chcete nám dať najavo
Že u vás už šťastie zavládlo
Že smrť nie je vôbec zlá
Ale úžas, vrchol, extáza

„Je to začiatok novej cesty
Jedného dňa
Vydáte sa na ňu všetci
Tak už žiadne smútenie
Vnímate naše znamenie?

Zdvihnite zrak k oblakom
My nie sme v tamtej zemi
Stali sme sa anjelmi
A do nebies vyleteli“

STAL SI SA ANJELOM

„Stal si sa anjelom
Mám plakať či sa smiať?
Odteraz už ničoho
Nemusím sa báť.

Viem, že dáš na nás pozor
Povedieš nás ľahučko…
Zdá sa, že si ďaleko,
No pritom si blízučko.

Možnože aj teraz kričíš
„Zlato, hej, veď ja som tu!
No tak, pozri
Chyť ma prosím za ruku“

„So mnou nemaj strach pred ničím,
Ja ťa predsa ochránim.“
No ja napriek tomu mlčím,
Premýšľam, jak bolo s nim.

A že ako chýba mi,
Že nenahradí ho už nik…
Kroky, tie sú míľami,
Z môjho srdca popolník.

Istotne sa teraz smeje
„Zas ťa chytá depka?“
Celkom si ho predstavím,
Hovorí mi „pousmej sa Betka“

Ach, ale ako žiť bez teba?
Je to tu tak prázdne…
Niekedy už neviem kam,
Vtedy píšem básne.

„Zlato moje nádherné,
Aby bolo jasné!“
Raz aj ty odideš zo Zeme
A sama uvidíš, ako je tu krásne!“

Počujem ho celkom jasne…
Sníva sa mi? To azda nie.
Jeho hlas mi zvoní v ušiach,
Inakšie je snívanie.

Cítim zrazu nával lásky
A on pozerá sa na mňa z diaľky.
V mojom vnútri teplo nastalo,
Už viem, že nik nelúči sa nastálo.

Večnosť nám je sľúbená,
Má otvorené vráta.
Jaro je už šťastne v nej
A na nás s láskou čaká.“

NA ČOM ZÁLEŽÍ

„Neplač
už ma nevrátiš späť.
Čo však môžeš?
sprav lepší svet.
Dôležité je
čo zanecháš
a nie to,
že zmeškáš rokov pár.
Ja zanechal som tu veľa.
Úsmev, lásku, pekné slová
a okrem iného synak,
zanechal som tu Teba.
Tak neplač viac,
než je treba!
Život vie byť krátky,
ja to viem,
na čom záleží je,
jak ho prežiješ „

VZDIALENÍ

Si tam
kde sa končí svet
si tam
kam vstúpiť nemôžem

si tam
a ja som tu
od seba
tak vzdialení

dni bývali
plné jasotu
zostali z nich
črepy na zemi