Posted on Vložiť komentár

Pre niekoho obyčajný chlapec, pre mňa celý svet

Kto to vlastne bol ten „Jaro“? Pre niekoho človek ako každý iný. 20 ročný chalan, čo práve zmaturoval a už sa teší prírastku do rodiny- svojmu synovi. „Tak skoro?“ Povedalo si už určite veľa ľudí. „Mal ešte život pred sebou a takto si ho pokazil deckom.“ Naozaj mal?…

Pozerám sa na to spätne a uvedomujem si veľa vecí. Keď som otehotnela, chodili sme ešte do školy. Naša rodina a blízki boli síce prekvapení, ale šťastní z toho, že onedlho nás bude o jedného viac. No stretli sme sa aj s takým názorom, že sme moc mladí a pokazili sme si život. Že sme si mohli ešte užívať a nemať starosti. Lenže osud už vtedy vedel, čo robí… Jaro sa proste mal stať otcom vo svojich dvadsiatich rokoch.

Jaro

Poznáte ten pocit, keď sa povie meno vašej lásky a celé vaše vnútro sa zrazu roztrasie a rozžiari? Či keď vidíte, ako ku vám kráča…Typickým spôsobom, ako vždy. Jej či jeho kroky poznáte už naspamäť. Ste v tej chvíli takí šťastní, najradšej by ste sa za tou svojou láskou rozbehli a hodnú chvíľu ju držali v objatí.

Aj ja také poznám. Lepšie povedané, poznala som…Jaro bol moja prvá vážna láska a popritom aj otec nášho synčeka Tobiasa Félixa. Aj keď sme boli obaja veľmi mladí, rozhodli sme sa pre cestu RODINY. Škoda, že sme fyzickú rodinu tvorili tak krátko…Len dva mesiace.

Tobias Félix mal len 2 mesiace, keď Jaro zomrel

Jaro by bol tak skvelý otec. Viem to. Na svoj vek bol veľmi rozumný a vedel, čo je v živote naozaj dôležité. Stále sa usmieval a chcel, aby všetci okolo neho boli šťastní. Slniečko. Srdce mi puká, keď si spomeniem, koľko plánov, snov a cieľov mal. Mrzí ma, že si ich nemohol splniť, pretože vždy, keď o nich hovoril, mohli ste vidieť milión iskričiek v jeho očiach a cítili ste, ako moc ich chce dokázať. Nechcel život prežiť len tak. Chcel žiť. Chcel poznávať. Chcel sa učiť nové veci. Bol taký zvedavý. Všetko ho zaujímalo. Miloval svoj život. Bol tak blízko ku splneniu svojho najväčšieho sna, keď v tom osud zasiahol.

Jaro sa najviac zo všetkého chcel stať vojakom…Chcel chrániť ľudí pred atentátmi, zachraňovať životy. Jeho sen sa splnil, no nie tak, ako sme si predstavovali. Vojakom už je, ale v nebi.